Po stáročia bol korok hlavnou surovinou používanou na uzatváranie fliaš vína. Jeho úspech spočíva v jeho jedinečných fyzikálnych vlastnostiach, ktoré žiadny umelý uzáver nedokázal prekonať: ľahkosť, stlačiteľnosť, elasticita, nepriepustnosť pre kvapaliny a odolnosť voči opotrebovaniu, teplu a hnilobe. V dnešnej dobe môžeme nájsť na trhu dosť syntetických a skrutkovacích uzáverov, korok však zostáva preferovanou voľbou pre mnohých vinárov aj spotrebiteľov. Dáva pocit tradície a kvality. Poďme si povedať viac o tomto spoločníkovi nejedného vinára.
História vínneho korku
Existuje niekoľko artefaktov, čo naznačujú, že korok sa používal ešte v časoch starovekého Egypta a rímskej civilizácie. Vo Francúzsku sa našli keramické nádoby z 3. storočia pred naším letopočtom plné vína, ktoré sa považovalo za stále dobré, a to len vďaka korkovému ,,štupľu“.
Jeho moderná história sa začala písať koncom 17. storočia. Dovtedy fľaše uzatvárali sklenené zátky, ktoré, aj keď fungovali dobre, neboli praktické a veľakrát pri otváraní fľaše došlo k jej rozbitiu. Taktiež ich výroba vychádzala oveľa drahšie. Už vtedy spozorovali, že špeciálny typ dubovej kôry ako tesniaci materiál spomaľuje oxidačný proces vo víne, čo umožňuje vínu dozrievať a vyvíjať sa pomaly v priebehu času.
Kvalita prichádza až po treťom odstránení kôry
Korok pochádza z kôry stromu duba korkového (Quercus suber L). Najväčšie plochy korkového dubového lesa sú v krajinách západného Stredomoria: Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Maroko, Tunisko a Alžírsko. Odstraňovanie kôry sa vykonáva ručne sekerou a stromy sa kvôli tomu vôbec nemusia vyrubovať a ničiť. V skutočnosti korkový dub prechádza procesom samoregenerácie kôry, preto je zber korku považovaný za ,,udržateľný“ a ekologický. V priebehu svojej životnosti môže byť dub ,,odkôrovaný“ približne 17-krát, v intervaloch najmenej deviatich až dvanástich rokov. To znamená, že zber korku z jedného stromu trvá v priemere 150 rokov.
Prvé odstraňovanie kôry sa nazýva ,,desbóia“, z ktorého sa získava panenský korok, ktorý má vysoko nepravidelnú štruktúru a tvrdosť, ktoré sťažujú jeho spracovanie. O deväť rokov neskôr, keď sa uskutoční druhé ,,odkôrovanie“ (,,secundeira“), je už štruktúra pravidelnejšia, ale z týchto prvých dvoch zberov nie je korkový materiál vhodný na výrobu zátok. Preto sa používa napríklad na izoláciu, na podlahy či výrobu dekoratívnych predmetov. Z tretieho zberu (,,amadia“) a ďalších sa už získa tzv. reprodukčný korok. Táto kôra už má pravidelnú štruktúru s plochou prednou a zadnou časťou a s ideálnymi vlastnosťami na výrobu prírodných, kvalitných korkových zátok.
Prečo vinári milujú korkové zátky
Najkvalitnejšie zátky umožňujú každý rok do fľaše takmer jeden miligram kyslíka. Je to správne množstvo vzduchu na odstránenie siričitanov, ktoré boli pridané v procese plnenia do fliaš, aby sa víno udržalo čerstvé a aby sa zabránilo škodlivým účinkom oxidácie. Toto malé množstvo vzduchu je ideálne na to, aby pomohlo vínam hodným veku rozvíjať ich komplexnosť, zatiaľ čo taníny sú ,,zaneprázdnené“ jeho zjemňovaním. Pri kontakte s vínom vytvára korková zátka antioxidačné a antikarcinogénne zlúčeniny, ktoré môžu znížiť riziko srdcových a degeneratívnych ochorení. Preto nejedno slovenské vinárstvo rado prezentuje víno pri jeho popíjaní v malom množstve ako ,,liek na dlhovekosť“.
Rovnako tak táto kôra má všestranné použitie aj v iných sférach. Celoprírodný korok ako 100% prírodný produkt je biologicky odbúrateľný a neznečisťuje prírodu. Predtým, ako ho zahodíte do odpadkového koša, premyslite si, či sa ešte nezíde. Hoci recyklovaný korok sa už nikdy nesmie použiť v zátkach, môže sa v upravenej forme spotrebovať na krytiny, izolácie, memo boardy, vysoko súťažné kajaky, bedmintonové rakety, tenisové a kriketové loptičky, automobilové a letecké komponenty, dizajnové a módne predmety atď.
Má to aj ,,háčik“
Vínne zátky však čelia problému, akým je infekcia TCA (2,4,6-trichlóranizol), ktorá spôsobuje to, čo je známe medzi zberateľmi vína ako ,,korknuté víno“. Je výsledkom kontaktu plesne prirodzene sa vyskytujúcej pri prírodnom korku a chlóru, najčastejšie pri jeho dezinfekcii a bielení. Degustácia takéhoto vína vám skriví úsmev na perách. TCA spôsobuje nepríjemnú pachuť a zápach, čím až 3% z produkcie vín ,,zapečatené“ korkom sa stávajú nepitnými.
Kvôli cenovej dostupnosti bol vinársky priemysel ,,nutený“ myslieť aj na iné alternatívy zátky na fľaše s týmto lahodným mokom. Okrem celoprírodných korkov, sa začali vyrábať tzv. kolmatované, ktoré majú póry vyplnené korkovým prachom, lepeným živicou a prírodným kaučukom. Tie sú ale vhodné len pre zrejúca vína do maximálne troch rokov. Fľaše uzatvorené aglomerovanými či celými syntetickými korkovými uzávermi by sa mali spotrebovať do jedného roku.
Na celom svete sa ročne vyrobí 13 miliárd korkových zátok. Ak by ste ich spojili, obtočili by Zem 15-krát. Vinári môžu používať korok s vedomím, že bude dobre fungovať bez ohľadu na to, kedy sa uskutoční ochutnávka vína, bez rizika predčasnej oxidácie alebo sulfidových pachov spojených s inými uzávermi. Nový výskum v tejto sfére pomáha lepšie pochopiť jedinečný prínos korku k vývoju vína. Vyvíjajú sa aj nové korkové produkty, ktoré vyhovujú špecifickým segmentom vína a reagujú tak na špecifické potreby na trhu s vínom.